Referát
Moja zadaná téma bola : Travertíny: charakteristika vzniku a ich vlastností, výskyt na Slovensku (detailnejšie v rámci východného Slovenska), význam travertínov v archelogickom a fyzickogeografickom (environmentálnom) výskume
Travertínmi
Nazývame sladkovodné vápence, ktoré sa vyzrážali z presýtených roztokov bohatých na CaCO3 v podobe kyslého uhličitanu vápenatého Ca (HCO3)2 za pomerne nízkych teplôt. Na rýchlosť ich vyzrážania, farbu a tvar vylúčeného travertínu mal vplyv predovšetkým nerastný obsah vody, jej teplota, množstvo CO2, povrch krajiny, organizmy, ktoré sa nachádzajú vo vode a geologicko - tektonická stavba krajiny.
Chemizmus vody, z ktorej sa vyzrážal travertín vplýval najmä na jeho farbu. Obsah Fe vo vode sfarboval travertín do žlta až červena, obsah mangánu spôsoboval modrosivé sfarbenie. Ľahko sa rozkladá, pričom sa uvoľňuje kysličník uhličitý a vyzráža sa v CaCO3. Čistý travertín má bielu farbu, rôzne prímesi však spôsobujú jeho žlté, hnedé a sivé sfarbenie. Dutiny a póry travertínu majú zväčša nepravidelný tvar. Sú rôznej veľkosti, miestami sú predĺžené a bývajú situované v pruhoch, čím dávajú travertínu špecifickú a charakteristickú rovnobežnú pruhovanú stavbu.
Travertíny sú zložené z kalcitových izometrických alebo laločnato pospájaných predĺžených zŕn o veľkosti 0,06 - 0,08 m, pelitických prímesí, ílov, kremeňa, jemne rozptýleného alebo koncentrovaného práškového limonitu. Niekedy možno pozorovať radiálne lúčovité usporiadanie karbonátových zŕn predĺženého tvaru. Fyzikálno - mechanické vlastnosti travertínov sú variabilné a závisia od ich genézy, veku, mineralogického zloženia, zvetrávania, tektonického porušenia travertínov a ich úložných pomerov. Čisté travertíny sa vyznačujú inými fyzikálno - mechanickými vlastnosťami, ako travertíny s rozličnými nežiadúcimi prímesami, ktoré úzko súvisia s genézou travertínov.
Dôležitým faktorom použitia travertínov v stavebnej praxi je ich vek. Čím sú travertíny staršie, tým majú lepšie vlastnosti.
Slovenský kras – Hrhovský vodopád
Tento vodopád je najväčším a najvýdatnejším vodopádom v NP Slovenský kras a jeho okolia. Hrhovský vodopád je asi 15 metrov vysoký vodopád. Vyvieračka počas svojej činnosti neustálym usadzovaním travertínu vytvorila až 16 metrov hrubú vrstvu svetlo hnedého travertínu ktorého vek sa odhaduje na takmer 5000 rokov. Tento travertín sa nachádza severne od obce Hrhov a čiastočne aj pod samotnou obcou. V minulosti sa tu travertín ťažil a využíval ako stavebný material. V oblasti vodopádu a vyvieračky sa našli viaceré skameneliny , ale aj archeologické nálezy. Odťažením časti travertínovej kopy v dávnych dobách vznikol priamo uprostred obce aj Hrhovský vodopád. Potok ktorý vytvára tento vodopád pramení priamo nad obcou pod planinou Horný vrch a vlieva sa do neďalekých Hrhovských rybníkov.
Hornádska kotlina - Sivá Brada
Travertínová kopa Sivá brada je lokalizovaná priamo pri hlavnej ceste Prešov – Levoča, asi 2 km západne od Spišského Podhradia. Sivá brada leží v nadmorskej výške 506 m v Hornádskej kotline. Výška tejto travertínovej kopy je asi 25 m, šírka pri úpätí až 500 m. Svojim spôsobom je raritou celého Slovenska, lebo na rozdiel od podobných kôp (napr. Dreveník, Spišský hradný vrch), je stále kopou živou. Na jej vrchole je jazierko s priemerom približne 3 a hĺbkou 0,3 m. V jazierku nepretržite bublá vyvierajúca minerálna voda, preplynená CO2, ktorá v sebe obsahuje veľké množstvo rozpustných látok. Tie sa usádzajú na okraji jazierka a vytvárajú tzv. pramenit - plastickú hmotu, podobnú jaskynnému sintru, ktorá postupne tvrdne do podoby travertínu a vytvára tak celú kopu. Vek kopy Sivá brada je z geologického hľadiska veľmi nízky, asi 10 000 rokov a aj preto je neustále kopou živou a rastúcou. Na svahoch sa vytvorili pramenitové hrádzky a kaskády, v okolí existuje aj viacero zaniknutých výverov vody a plynu. Okolie Sivej brady je známe aj minerálnymi prameňmi, ktoré sú hojne využívané návštevníkmi. Voda sa používala aj na kúpeľné účely, liečili sa tu v miniatúrnych kúpeľoch choroby tráviacej sústavy a látkovej premeny. Práve pri vrte pre kúpele narazili prieskumníci na úpätí kopy Sivá brada na pretlakový prameň, ktorý dnes v podobe gejzíra vystrekuje do 2 - 3 metrovej výšky v určitých časových intervaloch. Hoci nie je prírodného pôvodu, spestruje už aj tak na zaujímavosti bohaté okolie. Sivú bradu s jej mimoriadnymi prírodnými hodnotami od r. 1979 chráni zákon
Hornádska kotlina - Dreveník
Dreveník je travertínová kopa tvaru stolovej hory v Hornádskej kotline a národná prírodná rezervácia. Nachádza sa na hraniciach okresov Spišská Nová Ves a Levoča. Toto územie s rozlohou 1 018 186 m² je chránené od roku 1925. Spolu s neďalekým Spišským hradom je od roku 1993 zaraďovaný medzi lokality svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Rezerváciu spravuje NP Slovenský raj. Na kopci Dreveník sa nachádzala osada roľníckeho človeka z mladšej kamennej doby.K najzaujímavejším nálezom patria : skamenené vajíčko kulíka riečneho, mastodonty a mamut. Ide o najsevernejší nález tohto druhu v rámci Slovenska
Prešovský kraj - Gánovce
Obec Gánovce sa nachádza približne 3 km juhovýchodne od Popradu. V minulosti tu boli minerálne kúpele.
Na hornom konci dediny sa nachádza asi 15 metrov vysokú skala, čiastočne zničená ťažbou travertínu. Pôvodne mala kopa Hrádok asi 20 metrov výšky a bola široká 170 metrov, časť z nej však ukrojila ťažba. Kopa vyrástla z uhličitanu vápenatého, ktorý sa nachádzal v minerálnom prameni. Ten vyteká na úpätí skaly aj dnes.
Slávny príbeh gánovského nálezu sa začal v roku 1926, keď robotníci lámali kameň a jeden z nich našiel sploštenú travertínovú hrudu, pripomínajúcu mozog aj so zvyškami kostí. Nález si odniesol domov predák robotníkov Koloman Koki. Pokladal ho za mozog mladého mamuta a onedlho ho predal známemu bádateľovi Jaroslavovi Petrbokovi, ktorý v tejto oblasti zbieral fosílie pre pražské Národné múzeum. V roku 1937 bola po prvýkrát vyslovená domienka, že môže ísť o odliatok lebečnej dutiny pravekého.V roku 1958 medzinárodná komisia antropológov dala názoru, že ide o výliatok lebečnej dutiny neandertálca, a verifikovala ho priamo v Gánovciach. Táto dedinka sa tak dostala do učebníc ako miesto nálezu jedinečnej pamiatky na neandertálskeho človeka pod Tatrami, ktorý tu žil v poslednej medziľadovej dobe.V kope Hrádok sa neskôr našli aj pozostatky iných živočíchov, ktoré konzervoval travertín, napríklad kosti nosorožca, koňa, leva, hyeny a rôznych mäkkýšov. Všeobecne sa usudzuje, že tieto živočíchy a aj neandertálsky človek zahynuli pri prameni na otravu oxidom uhličitým, ktorý stále vystupuje, aj keď v menšej miere, z niektorých puklín v skale.
Zdroj
https://www.mineraly.sk/files/lok/201-300/216_travertiny.htm
https://www.severovychod.sk/body-zaujmu/263-travertinova-kopa-siva-brada
https://www.mineraly.sk/files/lok/43_drevenik.htm
https://www.slovensky-kras.eu/info/kam-do-prirody/hrhovsky-vodopad/
https://www.dobrodruh.sk/historia/ganovsky-travertin---praveky-poklad
